Jar je ideálne obdobie na vytvorenie obrázkov, ktoré nám môžu pripomínať viac maľby ako fotografie.
Z auta sa nám nechce ani nos vystrčiť. Veterno, sychravo, psa nehodno vyhnať. Ako sa však blížime ku Glen Coe, zrazu sa spomedzi mrakov prediera slnko. Cítime, akoby do nás niekto vpustil 220 V. Slnečné lúče sú však poriadne klamlivé.
V pôvodnom pláne, bol pre dnešný deň vytýčený cieľ - štvorhodinová plavba za veľrybami. Počasie sa však rozhodlo zreorganizovať naše predstavy. Morské vlny sú vplyvom vetra poriadne bujaré a tak sa zo štvorhodinovky stáva hodinovka, budeme sa plaviť po miestnej zátoke, kde sa vraj slastne prevaľujú tulene.
Príjemné dobré ráno :-). Otvárate oči a zdá sa Vám v stane dáko príliš jasno? Žiaden vietor ani zvuk dažďa? Ste ešte stále v Škótsku? Odpoveď znie - áno.
Po nie príliš pokojnej noci, kedy vietor a dážď vytvárajú priam dramatickú kulisu k hororovému filmu - spánok sa dá nazvať ľahkým driemotom - sa preberáme do tichého rána bez kvapiek. Keď vychádzam zo stanu, úžasom zostávam stáť ako prikovaná. Lepšie miesto si na ranné prebudenie naozaj neviem predstaviť.
Kedysi koncom marca minulého roka mi v mailovej schránke pristál holub s úžasnou správou - Katka (ephotu známa pod prezývkou wildcat) s Vladkom idú v polovici septembra dovolenkovať do škótskej divočiny a kto sa k nim chce pridať, nech sa ozve. Škótsko - hneď sa mi vybavil pes baskervillský, lochnesská príšera, Búrlivé výšiny, more detektívok zo škótskych vresovísk. Holuba som teda odoslala späť so slovami - „hlásim sa“. Takto dáko sa začalo naše…
Ani som sa nenazdala a moje želanie, stáť niekedy zoči voči vodnému dielu Čierny Váh a hľadieť na tatranské štíty, sa splnilo. A okrem zážitku z krásnych výhľadov som sa dozvedela kopec zaujímavých informácií.
Dedinka Dolní Morava sa nachádza 5 km od mestečka Králiky, v ústí doliny priamo pod Králickým Sněžníkom – hraničným kopcom medzi Českou republikou a Poľskom. Pre ešte bližšie priblíženie - ide o pohorie medzi Orlickými horami a Jeseníkmi, vo východnej časti Sudet. Ako sa počas nášho trojdňového pobytu ukázalo, ide o skvelé miesto pre rodiny s deťmi, ale aj cyklistov, turistov, lyžiarov, bežkárov, či nadšencov bobovej dráhy alebo …
Fotografovanie v zime nie je jednoduché nielen pre fototechniku ale ani pre jej obsluhu. Základom pohody je udržať telo v suchu a teple. Určite vám príde na úžitok niekoľko rád od aktívnej turistky a fotografky.
Po dlhšom čase som opäť strávila turistický víkend na Liptove. Rovnako ako na takmer celom území našej rodnej hrudy, v dolinách šarapatila hmla, námraza, ľudovo povedané psota. Stačilo však vyjsť o niekoľko desiatok metrov vyššie a razom som sa ocitla v inom, priam rozprávkovom svete.
V mojej turistickej histórii sa ešte nestalo,že by som začínala túru presne na obed, ale všetko je raz prvý krát.
Naša prvá zastávka hneď po prílete do národného parku Masai Mara bola pri rieke, cez ktorú prechádzajú stáda pakoňov a zebier. Zvieratá putujú za vodou a musia čeliť nebezpečenstvu útokov zo všetkých strán. Z vody na ne striehnu krokodíly, zo súše levy, leopardy a ostatné dravce.
Mojou prvou knihou o Afrike bola už dávno čítaná Škvrnitá sfinga od Joy Adamson /určite Vám je známa jej kniha o levici Else/. Opisovala v nej svoju snahu o návrat gepardej samice Pippy, ktorú dostala do opatery vo veku 7 mesiacov, do voľnej prírody. A keďže kniha bola plná fotografií, tešila som sa na podobné stretnutia s týmito škvrnitými elegánmi.
Mojim hlavným africkým fotocieľom bolo nafotiť mačkovité šelmy - najmä levy, gepardy a leopardy. Kráľ zvierat bol z mojej trojky najčastejším objektom. V počítači mi leží množstvo fotiek, ktoré sú pre mňa spomienkovo zaujímavé, ale pre nezainteresovaného diváka už pomenej.
Slony sú pre mňa fascinujúce stvorenia. Pripomínajú mi svojím rodinným cítením naše ľudské spoločenstvo. Majú výbornú pamäť a podľa všetkého prežívajú pri strate niektorého člena svojho stáda podobné emócie ako my.
Ahojte, som opäť doma a snažím sa spamätať z afrického sveta a preorientovať sa do toho sveta nášho. Tentokrát nebudem písať cestopis, tentokrát budem pridávať fotopríbehy, ako ich píše príroda sama. Bolo mi dopriate vidieť zvieratá v ich prirodzenom prostredí a pri prirodzených reakciách - mimochodom na nerozoznanie od tých ľudských.
Vážení a milí čitatelia tohto portálu, dnes mám pre vás namiesto photopointu pripravenú správu o tom, čo mi po návšteve Nepálu v tomto roku vyskakuje v spomienkach.
Po pieskovej mahdijskej pláži s krásnym tyrkysovým morom sme sa už prešli, zostáva vydať sa na potulky uličkami Mahdie. Podľa internetu malo ísť o malé mestečko ležiace na skalnatom polostrove, ktoré nepatrí medzi typické komerčné destinácie.
Po 13 rokoch ma chytili abstinenčné príznaky po klasickej prímorskej dovolenke. Nechcela som však preplnené pláže plné mladých, adrenalínom nabitých teenagerov, ani rodiny s malými deťmi a podľa toho sme sa napokon s kamarátkou Majkou dohodli ....
Máme tu náš posledný turistický deň. Na naše prekvapenie ešte stále nie sme zničení, kolená aj kríže všetkým slúžia. Vyberáme sa do centra dedinky Saas Grund a zľahčujeme si trasu lanovkou smerom na Kreuzboden (2.397 m n. m.) a Hohsaas (3.101 m n.m.).
Piaty deň trekovania venujeme výstupu zo Saas Fee cez stanicu lanovky Spielboden až po konečnú stanicu Langfluh. Túto túru sme si vyhliadli hneď v prvý deň, keď sme mali výhľad na náprotivný svah s oboma stanicami cestou na Platjen. Svah bol plný farieb a na oko to vyzeralo ako prijateľná túra.
Tým, čím je pre Francúzov Eiffelova veža, tým je pre Švajčiarov Matterhorn. Tešila som sa na jeho lomený tvar a dúfala som, že budeme mať pekné počasie, aby som si ho mohla zvečniť do svojej zbierky.
Dnešný deň začíname vskutku turisticky - nasadáme do autobusu, predpoveď počasia nie je nič moc, hoci sem tam vidíme nejaký ten slnečný „papršlek“. Namierené máme k priehrade na konci údolia Saas zvanej Stausee Mattmark.
Zobúdzame sa do krásneho slnečného dňa a vydávame sa opäť do mestečka Saas Fee, odkiaľ začína naša dnešná trasa. Keďže sezóna ešte nezačala, lanovka na Plattjen – panoramatickú vyhliadku - zatiaľ nepremáva.
Tohtoročnú dovolenku som trávila opäť v horách, verná svojim obľúbencom horolezcom. Alpy, konkrétne švajčiarske Walliské a ešte konkrétnejšie údolie Saas, susediace s údolím Mattertal, kde sa zrodil symbol Švajčiarska – Matterhorn.
Zuza bola dieťa ako každé iné. Od malička zachraňovala všakovakú háveď, ktorú našla pred domom.
Cieľom našej cesty je kopec s príznačným názvom Windberg. Nachádza sa vo východnej časti Severných vápencových Álp.
Skvelý fototip pre prípad daždivého počasia. Zabudnite na kvapky a vstúpte do sveta trpaslíkov, permoníkov, bábok, hračiek ...
Ani som netušila, ako sa mi zídu vedomosti z môjho minuloročného kurzu o fotografovaní divadelného predstavenia.
Zuzkine putovanie Nepálom zakončujeme návratom do Káthmandú. Na konci článku sa konečne dozviete akú fototechniku použila, čo z osobných vecí sa osvedčilo a čo nie.
Pokračujeme v putovaní Zuzky Minarovičovej, so skupinou P. Breiera po Nepále. Presuňme sa zo znečisteného Khátmandú pod legendárnu Annapurnu.
Prvá časť rozprávania našej externej redaktorky Zuzky, o ceste do Nepálu.
Budeme sa na všetko pozerať z výšky a ukážeme si, ako vylepšiť naše zábery sklonom objektívu smerom nadol.
Ukážeme si, ako fotiť fotografie z extrémne nízkej polohy fotoaparátu (výhody live view).
Žiarska dolina je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších v rámci celých Tatier hlavne pre nádherné výhľady z nadmorskej výšky cez 2000 m.n.m.
V dedinke Modrová neďaleko Piešťan sa nachádza novozélandská farma plná pre Slovensko nie až tak typických živočíchov.
Pozornosť turistov, horolezcov a nadšencov prírody upútali Súľovské skaly už dávno, najmä svojim tajomným tvarom, rozmanitými zákutiami a skalami, ktoré pripomínajú rôzne mystické postavy ľudí a zvierat.
Určite poznáte Karola Srnca ako dobrého fotografa a autora mnohých poučných a inšpiratívnych článkov na tejto stránke. Ale asi málokto z vás vie, že okrem fotografovania sa občas prevteľuje do tela ninja bojovníka.
Ak sa domnievate, že vás idem lákať na zvodné krivky spanilej devy menom Katarína, nechajte si zájsť chuť.
Jeden z najväčších vulkanichých vodopádov v Západných Karpatoch.
Sychravé počasie, hmly, sfarbené opadané lístie, jablká, gaštany,... Posledná šanca vyfotiť jeseň.
Ešte ste neabsolvovali túru k najväčšiemu a najhlbšiemu plesu na Slovensku?
Máte radi čaro vodných mlynov? Tak práve pre Vás jemných romantikov mám nasledujúci tip.
Severozápadným smerom od Hrebienka sa začína naše stredne-náročné putovanie za fotokrásami Veľkej Studenej doliny.
Ďalším zo zaujímavých fotomiest vo Vysokých Tatrách je Predné Solisko (2.093 m).
Dedinka známa hrdinskosťou a obetavosťou svojich obyvateľov počas 2. svetovej vojny.
Vysoké Tatry sú pre mnohých z nás miestom, kde chodíme vypínať naše vyťažené mysle, rozhýbať naše strnulé telesné schránky a rozdýchať unavené pľúca.
Ako som prežila narodeniny s aparátom v ruke alebo dva dni fotografovania nádhernej krajiny na Liptove pod vedením Laca Struhára.
ČLÁNKY - aktuálne diskutované